Jedna línia, dve čítania
Značka jednou líniou obkresľuje siluetu budovy strediska. Postavená na výšku sa číta ako písmeno A: Anna Adamis, textárka, ktorej meno dom nesie.
#2 na Slovensku
Mesto vyhlásilo otvorenú celoslovenskú súťaž na novú identitu strediska. Náš návrh obsadil druhé miesto: kompletný dizajn manuál od logosystému a dvojjazyčných aplikácií po navigáciu, web a reklamné predmety.
Ako sa kreslí domov kultúry
Kolárovo na Malom Dunaji žije v dvoch jazykoch; väčšina mesta ho volá Gúta. Mestské kultúrne stredisko je domovom tohto života od roku 1974: divadelná sála, knižnica, kaviareň aj rotunda pod jednou strechou. V roku 2023, krátko pred päťdesiatym výročím budovy, dalo mesto tejto streche nové meno. Anna Adamis sa narodila v Gúte v roku 1943, ako trojročná musela s rodinou odísť počas povojnovej výmeny obyvateľstva a neskôr napísala texty pre skupiny Omega a Locomotiv GT, za ktoré získala Kossuthovu cenu, najvyššie maďarské ocenenie za umenie. Pomenovať po nej dom kultúry bolo spôsobom, ako ju priviesť domov. Nové meno potrebovalo novú tvár, a tak mesto so strediskom vyhlásili otvorenú celoslovenskú súťaž na logo a kompletnú vizuálnu identitu. Prihlásili sme sa.
Náš koncept začína pri samotnej budove. Značka jednou neprerušenou líniou obkresľuje siluetu strediska, šikmú strechu, okolo ktorej domáci chodia každý deň. Postavte ju na výšku a z tvaru sa stane písmeno A, jej iniciála. A pri treťom čítaní je to jednoducho dom: rodinný dom kultúry mesta, ako ho nazýva naša prezentácia. Značku sme navrhli tak, aby uniesla viac než logo: roztvára sa do ilustrácie, vzoru aj plagátových kompozícií a ostáva čitateľná aj vo veľkosti pečiatky.
Identita hovorí oboma jazykmi mesta: maďarčina a slovenčina stoja v každom logu ako rovnocenné, akronymy VMK a MsKS pokrývajú malé rozmery a pripravená je aj anglická verzia pre hostí. Pre dvere samotnej budovy sme nakreslili sadu doplnkových lôg, v ktorých sa vnútro domu prekresľuje podľa priestoru: police pre knižnicu, prázdna sála pre divadlo, oblúk pre Libresso, kruh pre rotundu. Jedna kresba sa tak stáva navigáciou, sériou plagátov aj cielenou reklamou na jedinú službu. Okolo značky sme postavili takmer čiernu, tmavú bordovú a teplú červenú na svetlom šalviovom podklade, typografiu zverili písmam Lexend Deca a Roboto a celú identitu zdokumentovali v dvojjazyčnom dizajn manuáli. Vnútri: tlačoviny a pečiatka, šablóny pozvánok, prezentácií, newslettra aj e-mailu, web a sociálne siete, navigácia, plagátová línia, ktorá to povie v troch jazykoch (Domov kultúry, Home of culture, A kultúra othona), a reklamné predmety od pohárov cez ležadlá až po stánok.
Porota zaradila náš návrh na druhé miesto v celoslovenskej konkurencii. Na fasáde dnes visí víťazný dizajn; ten náš zostal v manuáli, dotiahnutý od konštrukčnej mriežky po kávový pohár, a radi ho ukazujeme. Presne takto staviame značky: nájsť tvar, ktorý mesto už pozná, a nechať ho niesť všetko ostatné.




